Projekttreffenberichte:

 J. Hrabalová, koordinátor projektu: V školskom roku 2010/11 bol Národnou agentúrou SAAIC,  Program  celoživotného   vzdelávania, Comenius - školské partnerstvá  schválený  našej škole , Gymnáziu Grösslingová 18, v Bratislave  multilaterálny  projekt:

Vyhodnotenie mobility – Nemecko, Weiterstadt

14.2.   - 17.2.2012 

Zuzana Tencerová,  učiteľka nemeckého jazyka

 

     V úvodný deň vo večerných hodinách sme prišli do mestečka Weiterstadt, kde sme sa, ešte pred ubytovaním, stretli so všetkými zúčastnenými delegáciami na miestnom obecnom úrade.

 

     Tematický program začal na druhý deň ráno príchodom do miestnej školy, nachádzajúcej sa uprostred lesa. Program pokračoval pečením fašiangových šišiek podľa priloženého návodu. Samozrejme, že my starší a skúsenejší sme našej chlapčenskej skupine  pomáhali radami a taktiež sme priložili ruky k dielu. Po  upečení všetky skupiny ochutnali navzájom svoje kulinárske výsledky a všetkým veľmi chutilo.  Projektové skupiny ešte ponúkali ostatných už doma vyrobenými fašiangovými sladkosťami, napr. fašiangovými čertíkmi z Maďarska a zo Slovenska dovezenými šiškami a sladkými fánkami.

 

     Po následnej prehliadke školy a privítaní jej riaditeľkou sme dostali informácie o školskom systéme v tejto spolkovej krajine. Popoludní sme navštívili mesto, kde nás prijal starosta mesta tiež vo fašiangovom duchu. Ozdobení farebnými papierovými lametami a pochutnávajúc si na veľkých lekvárom plnených šiškách sme sa dozvedeli o fašiangových tradíciách a zvykoch v tomto meste. Z Weiterstadtu sme sa presunuli na prehliadku mesta Darmstadt.

 

     Nasledujúci deň bol dňom prezentácií o fašiangových zvykov v jednotlivých krajinách. Vo fašiangových tradíciách sme objavili veľa osobitého a jedinečného v maskovaní sa, krojoch, tancoch, veseliciach, ale aj veľa spoločného v zaháňaní zimy a zla, vo vítaní jari ako nového prichádzajúceho života, v radosti zo spoločnej zábavy a stretnutia sa. Slovenská delegácia predstavila naše tradičné zvyky plné ľudových veselíc, tancov, plesov, ľudových piesní a dobrej nálady. Treba pripomenúť, že za dôkladnú prípravu týchto prezentácií patrí vďaka Mgr. Hrabalovej, ktorá tejto príprave venovala mnoho hodín už doma. Žiaci vďaka nej predviedli zaujímavé, vecné a všetky typicky slovenské fašiangové zvyky obsahujúce prezentácie.

 

     Prehliadka mesta Frankfurt nad Mohanom v popoludňajších hodinách bola veľkým zážitkom. Spoznali sme centrum mnohých európskych a finančných inštitúcií, ale aj rodisko J.W. Goetheho, obdivovali sme mrakodrapy a i krásny výhľad z jedného z nich.

 

     Vyvrcholením programu bola príprava na fašiangový sprievod. Pri tejto činnosti sa naplno prejavili priateľstvá medzi jednotlivými delegáciami. Napríklad dievčatá z Litvy robili sadrové odtlačky tvárí slovenských chlapcov a takto vzniknuté masky spoločne pomaľovali. Spoločne sa strihali a maľovali kvety a iné ozdoby. Potom sa všetky ozdoby upevnili na fašiangový traktor. Pridali sa aj ozdoby a upútavky prinesené z domova. Naša skupina zaujala pestrou a nápaditou kockou plnou pestrých fašiangových ozdôb a vyobrazení zvykov na Slovensku, symbolmi Slovenska, EU, logom Comenius  projektu a samozrejme nášho gymnázia. Táto kocka bola spoločnými silami učiteľov a študentov predpripravená už doma tak, že skutočne upútala pozornosť aj po upevnení na traktor.

 

     S dobrou náladou sa vyzdobil traktor a už sa bolo treba len tešiť na večerný fašiangový sprievod plný hluku, zábavy a radosti, lebo vieme, že potom už začína pôst.

 

Philip Darázs, študent

 

 Dňa 14.2.2012 v utorok sa príletom na letisko vo Frankfurte začala naša cesta  za projektom,  za poznaním, za novými zážitkami a priateľstvami. Každú chvíľu, ktorú sme strávili na tejto mobilite nám spríjemňovali noví projektoví kamaráti. Najviac sme sa zblížili so skupinou z Litvy, s ktorou sme aj najviac komunikovali.

 

Na druhý deň pobytu sme sa hneď ráno vybrali do neďalekej, hosťujúcej Hessenwaldschule, kde sme sa dočkali veľkolepého privítania a následne sme absolvovali prehliadku školy. Pozreli sme si muzikálnu miestnosť, v ktorej sme si vypočuli školský orchester, zložený z mladých a talentovaných žiakov školy.

 

V to isté ráno nás čakala prvá projektová úloha. Spoločne sme sa každá zahraničná skupina  zúčastnili pečenia typických fašiangových koláčov, v ktorom sme preukázali náš kulinársky um a upiekli veľmi chutné a aj dobre vyzerajúce fašiangové šišky.

 

Po splnení zadanej úlohy sme sa poobede všetci vybrali do mestečka Darmstadt, kde nás už očakával starosta, aby nás všetkých privítal a trošku sa so všetkými zúčastnenými porozprával. Po tejto návšteve sme si prezreli aj mesto s jeho pamiatkami.

 

Ďalší deň sa niesol opäť v pracovnom duchu. Dokončovali sme našu ozdobu s fašiangovým motívom,  ktorou sme chceli vyzdobiť traktor a vlečku do fašiangového sprievodu. Už doma sme popremýšľali nad touto úlohou a zvolili sme si veľkú kartónovú kocku, ktorú sme oblepili karnevalovými maskami, fotkami z rôznych častí Slovenska s fašiangovou tematikou, motívmi EU a našej školy.

 

Počas plnenia tohto projektového zadania sme sa bližšie spoznávali s účastníkmi z ostatných štátov. Sadrové odliatky našich tvárí – fašiangové masky, vytvorené litovskými dievčatami, ktoré sme potom spoločne vyzdobili, boli tiež príjemným spestrením tohto programu.

 

Vďaka iniciatíve zúčastnených strán sme získali nové priateľstvá. Fašiangovú náladu stihol ešte zavŕšiť zvyk strihania kravát mužom ženami, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou fašiangových tradícií v Nemecku.

 

Následne sme sa vybrali do mnou vytúženého mesta Frankfurt, kde sme pobudli pri spoznávaní jeho histórie, architektúry a historických pamiatok až do večera.

 

V piatok prebiehali v škole prezentácie, venované fašiangovým tradíciám v jednotlivých zúčastnených projektových krajinách. Na prezentáciách sme sa toho veľa naučili, niektorí sa zapojili aj do diskusie, ktorá nasledovala po odprezentovaní každej krajiny. Po prezentáciách nasledovala výstava fotiek s fašiangovou tematikou, ktorú pripravila každá zúčastnená krajina.

 

Našu účasť na tejto mobilite sme zavŕšili participáciou na ozdobovaní fašiangovej vlečky, na ktorú sme zavesili našu fašiangovo poozdobovanú kocku a  počas kreatívnych dielní zhotovené ozdoby. Pri ozdobovaní sme si všetky skupiny navzájom pomáhali. Nálada bola opäť vynikajúca a ako počas celého pobytu aj táto aktivita sa niesla v priateľskom duchu.

 

Na záver som veľmi rád, že som sa mohol zúčastniť tohto projektu, kde som spoznal veľa nových a milých ľudí.

 

 

 

Ján Gazdík,  študent

 

 Pobyt na multilaterálnom projekte Comenius „Europa wächst zusammen“ v Nemecku hodnotím veľmi dobre. Bolo to veľmi prínosné, jednak z hľadiska, že som mal príležitosť komunikovať veľa po nemecky a jednak z hľadiska zážitkov, ktoré som tam zažíl.

 

So všetkými skupinami, ktoré tam boli z rôznych krajín, sme sa rozprávali len po nemecky, pričom bolo veľmi zaujímavé spoznať rôzne kultúry a ľudí z iných krajín.

 

Program, ktorý nám pripravili naši nemeckí hostitelia bol fašiangový a plnohodnotný. Spoločne sme pracovali na rôznych činnostiach, ktoré nám boli pridelené. Napríklad pečenie typických fašiangových  buchiet alebo ozdobovanie traktora našimi spoločne vyrobenými fašiangovými výtvarnými prácami. My sme vytvorili kartónovú kocku, na ktorú sme nalepili obrázky Slovenska, EU, logom Comenius projektu a nášho gymka a fašiangové masky, ktoré sme sami predtým vyrobili. Materiál na kocku sme museli zháňať už na Slovensku ešte pred vycestovaním, a tiež sme museli kartón upraviť tak, aby to bolo podľa našich predstáv a aby bol vhodný na leteckú prepravu.

 

Čo sa týka fašiangových masiek, niektoré boli vyrobené ako odliatky  našich tvárí, tie vyrábali na nás dievčatá z Litvy. Nemohli sme sa pri tom ani pohnúť, čo bolo pre nás dosť ťažké.

 

Počas projektového pobytu  som sa nemusel starať o žiadne povinnosti, všetko bolo perfektne zabezpečené a keďže som bol v tak peknej krajine ako Nemecko, pobyt nepochybne stál zato. Nemcov som si obľúbil, sú veľmi milí a zhovievaví k turistom a nemecké mestá sú veľmi moderné, rušné , vždy preplnené ľuďmi a plné života. Zistili sme to pri návšteve Frankfurtu nad Mohanom, ktorá bola nezabudnuteľná, hlavne počas návštevy jednej z najvyšších budov v meste a videli sme celú líniu mrakodrapov ako v New Yorku. Naozaj pôsobivé mesto. Vôbec by mi nevadilo tam bývať, v skutočnosti by sa mi to veľmi páčilo.

 

Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí mi tento pobyt umožnili a určite odporúčam niekedy Frankfurt a Nemecko navštíviť. Verte mi, neoľutujete.

 

                                                                        

 

Matej Rataj, študent

 

 Na ukážku našich fašiangových zvykov, tradičných fašiangových pokrmov, krojov a ostatných obyčajov sme si tak, ako ostatní zúčastnení pripravili prezentáciu. Oslovila nás najmä časť programu s titulom: „Schmücken des Traktors und des Anhängers“ , ktorú sme si vtedy nevedeli celkom presne predstaviť. Napriek tomu sme sa rozhodli vyrobiť nejakú ozdobu, ktorá by nás prezentovala, už doma. Chceli sme, aby to bolo niečo originálne, a tak sme spomedzi všetkých návrhov vybrali vyhotovenie kocky, ktorá by sa na traktor dala zavesiť. Netradičnosť tejto ozdoby spočívala už len v samotnom tvare a keďže išlo o geometrické teleso, mohla zároveň symbolizovať aj naše matematické gymnázium. Nám išlo najmä o využitie šiestich strán, ktoré sme vyzdobili symbolmi našej krajiny, EÚ, Comenius programu a rôznymi zábermi z fašiangových osláv a karnevalovými maskami.

 

Takto vyzbrojení sme v desaťčlennom zastúpení plní očakávania konečne vyrazili. Weiterstadt pôsobil  na prvý dojem ako tiché a útulné miesto, ktorého atmosféru nám hneď na začiatku spríjemnili účastníci ostatných delegácii, ktorí nás srdečne privítali, len čo sme vystúpili z autobusu. Neskrývali ani radosť z nášho opätovného stretnutia a z ďalšej blížiacej sa spolupráce.

 

Potom nasledovala návšteva samotnej Hessenwaldschule – školy, ktorá sa zúčastnila tohto projektu za Nemecko a ktorej pozvanie sme spolu s ostatnými skupinami prijali. Už na prvý pohľad sa dalo všimnúť, že sa táto škola nachádza v peknom prírodnom prostredí a po vstupe do budovy okamžite pútala pozornosť bohatá výzdoba v podobe rozličných obrázkov, ktoré svedčili o umeleckej nadanosti a šikovnosti miestnych žiakov. Škola tak hrala farbami a atmosféra v nej bola príjemná.

 

Svoje kuchárske schopnosti sme si mohli vyskúšať v nasledujúcej úlohe, ktorú pre pozvané skupiny vymysleli – zhotovenie jedného z tradičných fašiangových pokrmov – šišiek. Tu pomohli svojimi kuchárskymi vedomosťami naše vyučujúce a výsledok sa dostavil. Ako sa komu podarili splniť túto úlohu sme mali možnosť ochutnať už onedlho, pri počúvaní o nemeckom školskom systéme.

 

Plný optimizmu sa nám prihováral aj starosta, ku ktorému sme boli pozvaní a ktorý bol tiež veľmi pohostinný.

 

Potom sme sa zúčastnili prechádzky po Darmstadte, ktorú sme mali obohatenú o zaujímavý výklad. Aj tu sme mali možnosť rozprávať sa s ostatnými žiakmi alebo profesormi a aj takto sa niečo naučiť.

 

K fašiangom patria nepochybne aj masky a práve ich výroba bola náplňou ďalšej spoločnej práce, a tak sme v dielni všetci maľovali, vystrihovali, lepili a niektorí sme sa dokonca stali obeťami sadrových odliatkov tvárí.

 

Každopádne išlo o zábavnú a kreatívnu prácu, pri ktorej mali mnohí možnosť v sebe objaviť skryté umelecké vlohy.

 

Onedlho sme spoznali veselý, veľmi symbolický nemecký zvyk, kedy ženy mužom prestrihávajú kravaty na znak vlády nad nimi v tento čas (ešteže my, muži, máme zvyšných 355 dní :D)

 

V programe nechýbala ani návšteva takej dominanty, akou je Frankfurt s množstvom reprezentatívnych výškových budov, domu J.W.Goetheho a iných pamätihodností.

 

Prišlo aj na prezentácie, ktoré si každá skupina pripravila doma. Okrem prezentovania našich fašiangových tradícií, sme si pozreli a vypočuli zaujímavé prednesy ostatných skupín, pričom v podaní maďarskej skupiny sme videli aj karnevalové kostýmy a spievanie a skupina z Litvy nám zas predviedla jednoduchý tanec, ktorý sme si aj okamžite mohli vyskúšať. Aj tieto činnosti prispievali k veselej a uvoľnenej atmosfére, ktorá tu vládla.

 

Nechýbala ani obrazová nástenka, ktorú sme spoločne vytvorili z prinesených fotografií, na ktorých boli autentické zábery s fašiangovou tematikou, ktoré len dotvárali toto pozitívne ladené prostredie.

 

Po prezentáciách so zvykmi z rôznych kútov Európy nastal čas na očakávané ozdobovanie traktora a vlečky.

 

Keď sme sa k nemu dostavili, bola nám predstavená idea, ako by to asi malo vyzerať a vtedy nám bolo konečne jasné, čo z toho bude. Vlečku sme najskôr po obvode obmotali pletivom, ktoré sme tam pripevnili a naň sme potom postupne uchycovali všetky vyrobené ozdoby a masky. Na tejto činnosti sa podieľali hádam všetci žiaci aj profesori a človek by na prvý pohľad ani nespoznal, že túto skupinu tvorili ľudia z piatich rôznych krajín. Každý sme tam pridali aspoň tú ozdobu alebo masku, ktorú sme vyrobili, navzájom sme si pomáhali a bavili sme sa. Na zadnú stranu vlečky sme potom umiestnili aj našu kocku, ktorá sa nám po dokončení celkom vydarila. Plne vyzdobená vlečka vyzerala naozaj pekne a žiarila farbami a na tom sa nič nezmenilo ani na neskoršom sprievode, kde sa žiaci a dokonca aj niektorí profesori prezliekli do karnevalových kostýmov, kde hrala hudba a kde sa všetci zabávali, čo len umocňovalo čaro týchto chvíľ.

 

 

 

Myslím, že pre nás všetkých znamenal tento projekt prežitie príjemných okamihov, nadobudnutie nových informácií a predovšetkým pre nás, študentov, jedinečnú príležitosť komunikovať s našimi rovesníkmi v cudzom jazyku. Je super, že existujú organizácie, ktoré sa starajú o  takéto projekty, ktoré sú veľmi prospešné a jednoznačne by mali byť čo najviac podporované .

 

 

 

Správa z mobility – Litva, Siauliai, 1. 5. – 5. 5. 2012

Naďa Bittnerová, učiteľka NJ

 

 

 

Pred odchodom do Litvy sa žiaci pripravovali na projekt niekoľko týždňov dopredu. Spolu s pani Hrabalovou 2-3krát do týždňa pred vyučovaním nacvičovali tanec, učili sa pieseň, pripravovali si prezentáciu. Už na Slovensku sa ukazovalo, že študenti pracujú so zaujatím, s radosťou a tešia sa prácu v Litve.

 

 Hneď prvý deň po príchode sme sa ráno presunuli do Gymnázia Juliusa Janonisa, kde sme boli oficiálne privítaní riaditeľom školy Rimasom Budraitisom. On i vedúca projektu v Litve nám prostredníctvom farebných papierových kvetov zaželali príjemný pobyt v Siauliai.

 

Potom sme si pozreli video z predchádzajúcej projektovej práce v Nemecku a jedna litovská študentka nás previedla školou. Už počas tejto prehliadky sa študenti zaujímali o školu a jej žiakov, a pýtali sa na ich život v škole i mimo nej. Poobede sme sa autobusom presunuli  k neďaleko ležiacemu Kreuzbergu (vrch z krížov), ktorý bol vždy výrazom priateľstva, slobody, nezávislosti a spolupráce rôznych národov žijúcich nielen na území bývalého Sovietskeho zväzu. Po návrate do mesta nasledovala prehliadka mesta a večer spoločný program žiakov zorganizovaný litovskými študentmi, počas ktorého deti ochutnali aj litovské národné jedlo „cepelinas“.

 

Ďalší deň  začal prezentáciou litovského školstva. Medzitým nám litovskí študenti predviedli niektoré typické litovské piesne a tance. Potom každá delegácia oboznámila formou power-pointovej prezentácie ostatných prítomných s ľudovými tradíciami svojej krajiny. Všetci naši študenti odprezentovali aj ich prácu naživo podfarbenú hudbou píšťalky.

 

Poobede sa žiaci prezliekli do národných krojov a začalo poobedie ľudových tancov, piesní a hudby v praxi. Naši študenti zatancovali ľudový tanec z kopaníc, zaspievali pieseň „Červené jabĺčko“ a zahrali na fujare. Podobne zatancovali a zaspievali aj deti z Nemecka, Litvy, Maďarska a Grécka. Pri následnej prezentácii národných kuchýň sme ochutnali špeciality z každej krajiny. Veľký úspech mali aj naše makové rožky, ktoré napiekla stará mama jedného zo žiakov (ďalší rodičia zohnali národné kroje – čiže sa dá povedať, že naša príprava na projekt bola s nadšením prijatá i rodinnými príslušníkmi). Nakoniec sa všetky delegácie stretli na parkete na „diskotéke“ ľudových tancov a piesní.

 

Posledný deň pobytu začal presunom do Palangy. Navštívili sme Bernstein-múzeum (múzeum jantáru) a potom sme sa presunuli na pláž, kde sa žiaci a študenti hrali rôzne športové i nešportové hry. Bolo zaujímavé sledovať, ako ešte pred tromi dňami úplne neznámi mladí ľudia nemajú problém komunikovať, bavia ich tie isté veci, smejú sa, radia si ak niekto niečomu nerozumie a vôbec im nevadí  ani  rôzna úroveň jazykových vedomostí ani  vekový rozdiel. Tu sme si uvedomili, že mladí ľudia v Európe skutočne nemajú problém komunikovať, zabávať sa, učiť sa, rásť spolu. Potvrdili to aj večer, keď po návrate do Siauliai spoločne vypustili lampióny priateľstva.

 

 

Adam Malík, študent

 

 V dňoch od 1.5. do 5.5. 2012 sme sa aj ja, Adam Malík, s mojimi spolužiakmi, zúčastnil v rámci programu Comenius na multilaterálnom projekte „Europa wächst zusammen“, v meste Siauliai v Litve.

 

Naša práca sa však začala už dva mesiace pred cestou, kedy sme sa začali po škole stretávať a nacvičovať ľudový tanec, zháňať kroje, tvoriť prezentáciu, prekladať ľudovú pesničku a presviedčať staré mamy, aby nám pomohli pri príprave národných produktov. Celá príprava nám však okrem množstva práce priniesla aj veľa zábavných situácií a momentov, kedy sa utužovali naše vzťahy.

 

Na Sviatok práce sme teda konečne odchádzali z autobusovej stanice na Mlynských Nivách na viedenské letisko Schwechat, odkiaľ sme leteli priamym letom do Rigy. Tu sa nám naskytli aj prvé príležitosti komunikovať po nemecky, keďže sme navyše stretli pracovnú skupinu z Maďarska, ktorá na stretnutie letela tým istým letom ako my. Nasledoval príjemný let, po ktorom sme sa ocitli v Rige, v Lotyšsku, odkiaľ sme sa prepravili do našej cieľovej destinácie, do Litvy, mesta Siauliai.. Môžem podotknúť, že pri nasadaní do autobusu sme ocenili znalosti ruského jazyka našich pani učiteliek, pretože s vodičom sa dohodnúť inak nedalo.
Na autobusovej stanici nás už čakali domáci Litovčania, na čele s tamojšou koordinátorkou projektu pani Gitanou Beleckiene. Po uvítaní nás rýchlo ubytovali v hoteli.
Na druhý deň pobytu sa všetky pracovné skupiny stretávali v Gymnáziu Juliaus Janonio. Nasledovali litovské prezentácie o oblasti, v ktorej sme sa nachádzali. Všetko už bolo samozrejme v nemčine, a my sme sa tešili, až sa budeme môcť zoznámiť s ostatnými deckami a začať konverzovať. Šancu sme dostali hneď, počas nasledujúcej prehliadky školy, po ktorej sme sa všetci presunuli autobusom k významnému litovskému pamätnému miestu.
Za pár minút sme sa ocitli pri Vrchu krížov. Ten začali pomaly budovať pútnici v 19. storočí, kedy boli na tomto mieste pochované obete dvoch poľských povstaní. Na začiatku 20. storočia sa tu však nachádzalo len približne 100 krížov. Miesto začalo nadobúdať pre ľudí význam, keď sa ho sovietska garnitúra snažila viacero krát zrovnať so zemou. Miestni ľudia však kríže, buldozérmi zrovnané so zemou, vždy opäť vztýčili, a ešte niečo pridali. V súčasnosti sa odhaduje, že na Vrchu a v jeho okolí sa nachádza asi 60 000 krížov. Počas tejto aktivity sme dostali príležitosť opäť sa dať do reči a nadviazať tak s ostatnými kontakt, čo sa nám najrýchlejšie darilo s Nemcami a domácimi Litovčanmi, pretože s nimi nebol žiaden problém dohovoriť sa po nemecky.
Po návrate do Siauliai sme absolvovali spoločnú prehliadku mesta, kde nám o jednotlivých pamätihodnostiach nemecky rozprávali litovskí žiaci. Tí boli skutočne veľmi milí, príjemní a priateľskí. Mali veľmi radi umenie, šport a predovšetkým spoločnosť ostatných ľudí..
Na sklonku dňa sa všetky skupiny zišli v tradičnej litovskej reštaurácii a tak sme aj takýmto spôsobom spoznávali litovské reálie a gastronómiu . Spolužiak Filip vytiahol svoju píšťalku a začal skupinku litovských dievčat učiť slovenskú ľudovú. Ostatní sme sa rozprávali a všetci sa skutočne dobre bavili. Skvelé ukončenie skvelého dňa.

 

Druhý deň pobytu nasledovala „Projektarbeit“. Hneď ráno sme sa vychystali a vydali s krojmi, fujarou, fotkami a národnými produktmi krížom cez centrum Siauliai.
Po príchode sme vytvorili projektovú výstavu z fotiek národných tradícií, ktoré prezentovala každá skupina. Následne sa začali prezentácie. Na začiatok svoje ľudové festivaly a zvyky odprezentovala litovská žiačka, a po Nemecku sme sa dostali na rad my, Slováci. Našu prezentáciu folklórnych tradícií, festivalov, ľudových sviatkov a folklórnych súborov sme „okorenili“ hrou spolužiaka Filipa na fujare, ktorá myslíme vyvolala veľmi pozitívny ohlas. Bolo to aspoň dostatočné zadosťučinenie za všetky tie útrapy, ktoré sme s fujarou zažili na letiskách. Po našej prezentácii nasledovala prezentácia gréckej a nakoniec maďarskej skupiny, po ktorých sme dostali čas na oddych a prezlečenie do krojov. V našich myjavských nám začínalo byť teplo a po odtancovaní dlho nacvičovaného tanca sme sa uvelebili za naším stolom, aby sme čakali ešte na spoločnú prezentáciu slovenskej národnej piesne. Skupiny tancovali v rovnakom poradí v akom nasledovali aj pri prezentáciách a každá jedna zožala veľký aplauz. „Tanečná“ časť sa však vtedy ešte stále neskončila, lebo v sále sa objavila litovská ľudová skupina s kontrabasom, pochodovým bubnom, harmonikou a spevákmi. Začali hrať a učili nás mnohé jednoduchšie tance, pričom sme rôzne striedali partnerov, nemecky sa občas chaoticky dorozumievali aké kroky máme práve robiť, no hlavne, neuveriteľne sa zabávali.
Po asi pol hodine sme sa so skupinou rozlúčili a začali spievať pripravené ľudové piesne. Netrvalo dlho, a dostali sme sa k poslednému bodu projektovej práce – k prezentáciám a nasledujúcim ochutnávkam národných produktov. Na stoloch toho bolo veľa, lepšie povedané, veľmi, ale veľmi veľa. Kým sa chalani prezliekli z krojov v šatni, stihli zmiznúť všetky bratislavské rožky, ktoré sme priviezli zo Slovenska – upozorňujeme, že ako prvé zo všetkých produktov.

 

Večer nám Litovčania pripravili opäť úžasný program, keď sme sa všetky skupiny stretli na brehu jazera, rozprávali sa a hrali skupinové hry od výmyslu sveta. Takéto aktivity, aspoň myslíme, donútili aj tých najmenej komunikatívnych aby nadviazali priateľstvá, pokecali po nemecky a skvelo sa zabavili.

 

Nasledoval posledný deň nášho pobytu, ktorý sme strávili poznávaním litovskej časti pobrežia Baltského mora, konkrétne v malebného rekreačného mestečka Palanga. Že výlet bude zaujímavý sme videli už spoza okien autobusu, celé mesto bolo akoby skryté v borovicovom lese. Počasie bolo síce pochmúrne, ale to nám nezabránilo v prechádzke obrovským parkom a následnej návšteve Jantárového múzea, čo bolo hlavným bodom programu. Po nej sme sa vydali k moru. Cesta viedla cez mesto, kde sme videli úžasnú architektúru, až kým sme neprišli na krásnu pláž. Nastal čas na piknik, fotenie a hry. Všetko oplývalo skvelou atmosférou a pred prichádzajúcim dažďom sme sa skryli pod spomínanými borovicami.  Na večer, keď sme boli všetky skupiny študentov posledný krát spolu, doniesli Litovčania takzvané „thajské lampióny“ na ktorý každý po nemecky napísal svoj odkaz alebo prianie, a potom sme ich spoločne vypustili ako memento za celým stretnutím.

Toto krásne spečatilo celý pobyt, ktorý nám priniesol nielen nespočetné množstvo príležitostí na konverzácie v nemčine, ale aj spoznávanie nových ľudí a krajiny v inom svetle ich národných tradícií, než z pohľadu bežného turistu.
Jednoducho myslíme, že tento zážitok utkvie nielen nám, ale všetkým zúčastneným v pamäti na celý život. A čo viac, posunul ďalej aj naše „Deutschkentnisse“.
Posledný deň, sobotu, sme strávili cestovaním späť do Bratislavy. Tentoraz sme neleteli priamo, ale s prestupom na letisku vo Frankfurte. To prinieslo aj príležitosť zobrať si nejaké nemecké noviny do lietadla, a výzvu prečítať ich kým lietadlo pristálo vo Viedni.

 

 

 

Filip Repta, študent

 

 Utorok 01.05. 12 - Deň príchodu

 

Let lietadlom z viedenského Schwechatu do lotyšškej Rigy prebehol celkom pohodlne a pri pristávaní sa nedala nevšimnúť krásna rovná krajina plna lesov a jazier. Možno trochu menej pohodlná bola cesta 12- miestnym minibusom Riga - Šiauliai. Ten sme s 5-člennou maďarskou delegáciou a batožinou naplnili možno až nad hranice jeho možností (zákon maximálneho povoleného počtu prepravovaných osôb a pravidiel o preprave cestujúcich sme asi tiež porušili ...J)

 

 130 km do litovského mesta Šiauliai, cirka hodinu a trištvrte cesty, sme sa kochali krásou baltskej prírody, otvorenej krajiny a nenásilnou architektúrou v nej. Rovina, brezovo-borovicové lesy miestami prechádzajúce v bažiny, lúky a polia, jazerá... a popri tom ľudové domčeky a idylické usadlosti a farmy - takto by sa dala opísať Litva i Lotyšsko. 

 

 Po príchode do Šiauliai nás už na autobusovej stanici čakala litovská skupina. Zhodli sme sa ako chalani, mrknutím- pekné dievčatá J. O štvrť hodiny  sme sa ubytovali v útulnom hoteli a navečer nás baby vytiahli von. Po večeri a obohatení o nemeckú a maďarskú skupinu nás rovesníci zobrali na prechádzku po večernom meste. Boli v našom veku, rozumeli i hovorili výborne nemecky i anglicky, neboli žiadne komunikačné problémy.

 

 Streda 02.05. – Ausflug zum Berg der Kreuze

 

Ráno nás v Juliaus Janonio Gymnazija privítal usmievavý pán riaditeľ Rimas Budraitis a rovnako milá profesorka nemčiny, Gitana Beleckiene. Formou veľmi precízne spracovanej prezentácie a videí sme sa dozvedeli o meste i krajine. Škola nám bola prezentovaná v jej osobitnom múzeu. Na jej 180 ročnú históriu mala vynikajúco zaznamenané všetky udalosti a osobnosti. Svedčili o tom desiatky publikácií a exponátov v 3 miestnostiach. Po zhliadnutí videa z pobytu v Nemecku sme si po budove spravili aj prehliadku.

 

 Poobede sme absolvovali pre zoznámenie sa s miestnou kultúrou, výlet na Vrch krížov. Bolo ich tam naozaj požehnane J Zrejme nikde na svete by ste nenašli viac krížov ako tu. Jeden z najväčších bol postavený ako pamiatka návštevy Jána Pavla II. z roku 1993. ,,Kopec“ existuje už od roku 1830, ale najväčší rozmach zaznamenal po viacerých demoláciách zo strany komunistov, načo občania zareagovali vždy rovnako a miesto upravili do pôvodného stavu.

 

Všetky delegácie sa začali cestou sem viac spoznávať. Litovčanky nám krátku cestu autobusom obohatili spevom ľudových ale aj moderných piesní. A že vedeli pekne spievať... JJ

 

Navštívili sme aj neďaleký kláštor a kostol. Bol zariadený moderne, no jednoduchšie ako kostoly na Slovensku. Pritom pôsobil úctivejšie, ba krajšie.

 

V meste Šiauliai pokračovala obhliadka kostolom, mestským centrom a malým amfiteátrom. Dostali sme voľno a dohodli sa so študentmi na večernom programe.

 

Najprv sme išli do reštaurácie. Tu pri chutnom tradičnom jedle - ,,Zepeline“- mäsové podlhovasté pirohy (naozaj pripomínali vzducholoď!) sme si rozprávali vtipy, veselé príhody a navzájom sa učili ľudové pesničky. Výslovnosť nerobila problém a dokonca sa zoznámili aj s naším typickým slovenským produktom - bryndzou (v piesni ,,Ovečka, ovečka obrtni sa“ z Kokavy n. Rimavicou, ktorú som im hral na píšťalke a naučil som ju ich). My sme sa pre zmenu naučili ich pieseň ,,Šinkorka, šinkorka“. Pokračovalo sa v spievaní za sprievodu klavíra. Litovčanky predviedli ako úžasne vedia spievať. Bol to neopísateľný kultúrou nabitý večer.

 

 Štvrtok 03.05 – Deň D/ Deň prezentácie

 

Na tento deň sme sa pripravovali dlho a dôsledne. Domáca príprava prezentácií, nácvik ľudového tanca a piesne... - zabralo nám to v škole veľa hodín pred vyučovaním, ktoré sme si  ,,odmakali“  prácou pri príprave na zadaných projektových úlohách!   

 

Ako prvý sa nám predstavili  so svojou prezentáciou Litovčania. Opäť kvalitná prezentácia v bezchybnej nemčine. Osobne ma zaujali festivaly ľudového tanca, kde tancovali naraz tisícky ľudí. Obdoba Spartakiády, lenže túto si ale aktéri evidentne vedia užívať a vážia si svoje národné tradície.

 

Nemecko sa nám predstavilo slávnym „Októberfestom“. Tento festival mal kedysi naozaj inú formu ako dnes J.

 

Maďarská delegácia nám ukázala aj festivaly, aj ľudové kroje. Prvky z nich sme mohli vidieť dokonca aj v súčasnom modernom a aj v módnom oblečení!     

 

My sme predviedli tiež ukážkami najznámejších folklórnych festivalov a krojmi. Tieto sme doma na Slovensku dlho, priam krvopotne zháňali. Nakoniec sme boli úspešní a kroje z Myjavy putovali s nami do Litvy! Recept na bryndzové halušky zožal úspech a možno sa aj slinky zbiehali. Verím že moje vystúpenie s fujarou ich tiež pohladilo na duši J.

 

Grécka prezentácia bola venovaná tancu. Videli sme naozaj regionálne odlišné tance pri odlišnej hudbe. Od videí sme pomaly prešli k činom...

 

 Nemecká skupina zaspievala dve veľmi pekné pesničky v sprievode s gitarou.

 

Maďarská skupina nás zaujala videom so spievajúcim Frediem Mercurym (s niekoľko tisícovým publikom) pesničku ,,Virágom virágom“, k čomu sa viacerí pridali. 

 

My sme našu vlasť prezentovali ľudovou ,,Červené jabĺčko“ za sprievodu píšťali a myslím, že sa všetkým pesnička páčila.

 

Ako uzatvorenie piesní sme spievali s Grékmi chytľavé ,,Vasissilikos“ a ,,Eche gia, panta gia“. Grécke bouzouki v pozadí týchto piesní pobádalo pripojiť sa ku gréckym profesorom do tanca „zorby“.

 

 Ešte pred tým, než sme sa všetci pustili tancovať, nasledoval cirka hodinová prestávka na oddych a obed... Počas nej sme stihli aj navštíviť výrobnú predajňu miestnej čokoládovne, so 100 ročnou tradíciou. S nakúpeným hnedým bohatstvom sme sa vrátili do školy a začali sa prezliekať do krojov.   

 

 Prvá bola Nemecká polka tancovaná na „Októberfeste“. Ako všetky skupiny, tak aj Nemci mali kroje. Dotváralo to atmosféru a hodnovernosť ich vystúpenia.

 

Nasledovala maďarská skupina s  pekným dievčenským čardášom.

 

My sme sa predviedli pekný a (môžem povedať) úspešný tanec ,,neutrálneho slovenského charakteru“ za sprievodu rozkazovačiek z Detvy. Zožali sme veľký potlesk J

 

Gréci nám ukázali trochu dynamickejšiu verziu „zorby“. Kiežby aj naši profesori na GAMČI vedeli takto ohnivo tancovať!

 

Litva sa tentoraz predviedla posledná a opäť zaujímavá.

 

Do sálu vošla hudobná skupina so svojím tanečným súborom. Vystúpenie bolo zahájené trúbením na signálny nástroj, obdobu našej fujary - trombity alebo švajčiarskeho ,,alphornu“ a trúbením na koleso! Nasledovali skočné tance podobné polkám. Na záver si tanečníčky prišli k stolom po tanečníkov a rozhodne sa nedalo zostať sedieť. Tie 3 tance boli zábavné a jednoduché na prevedenie. Na záver, mokrí a spotení, sme si zatlieskali, a pustili sa do najznámejších jedál našich krajín- slovenské a maďarské klobásy, litovské syry v mede i slovenské údené oštiepky, klobásky, grécke hroznové závitky, fazule a olivy, nemecké párky, paštéty a samozrejme Bratwurst... J

 

 Týmto sa ale oficiálny program nekončil. Od rána sme si s prestávkami púšťali popovky z našich krajín. Tie teraz niekto vypol, zrazu sme sa držali za ramená a tancovali zorbu!  Keď už počet ľudí na parkete zredol a tí starší boli unavení, zavolali ich maďarské profesorky späť a tancovalo sa maďarské Csángó (tanec trochu podobný írskemu) sprevádzané nahrávkou magyar-dudas (tj. maďarské gajdy). Týmto starobylým tancom sme akoby uzavreli tento úžasný program!

 

 Navečer nás rovesníci vytiahli k jazeru. Trávili sme spoločný čas kolektívnymi hrami a poriadne sa zabavili.

 

 Piatok 04.05. – Ausflug nach Palanga 

 

Posledný deň v Litve sme strávili v krásnom prímorskom meste Palanga. Osobne mi vôbec nevadili prehánky, ktoré trvali striedavo celý deň. Toto mesto totižto ani nevyzeralo ako obyčajné mesto, ale skôr ako park s domami a ulicami. Nebol to pohľad ako u nás- dom na dome, ale miestami od jednotlivých budov bolo aj niekoľko desiatok metrov. Takéto parcely vypĺňali riedko rastúce borovice, smreky alebo brezy. Dážď ešte vylepšil atmosféru a vo vzduchu bolo cítiť mach a ihličie...

 

Prvý sme navštívili park/botanickú záhradu s kaštieľom. Ten v dnešnej dobe slúži ako Bernsteinmuseum- Múzeum jantáru. Dozvedeli sme sa o formách jantáru, videli v ňom zaliate bezobratlovce a vyrobené rôzne umelecké predmety.

 

 Po peknej prehliadke sme išli na pláž. Keby ste sa sem dostali úplnou náhodou pri slnečnom teplom počasí, asi by ste sa čudovali prečo sa ľudia nekúpu J Ani popŕchanie nám ale nezabránilo vyzuť si topánky. Zahriali a zabavili sme sa hrami z predošlého dňa. Pripravený piknik bol odsúdený k opätovnému zbaleniu skrz silnejúci dážď a mokré studené nohy bolo treba tiež osušiť a schovať do topánok. Uchýlilo nás promenádové mólo a neskôr kultová Chilly Pica, v ktorej sme sa naobedovali a pokračovali v konverzácií. Cestu autobusom späť sme si spestrili gitarou a spevom J.

 

 Posledný večer sa jednoducho nemohlo ostať na hoteli! ,,Šprechoval“ a ,,spíkoval“ každý s každým. Niekoho poznámka : ,,.. tie tri dni ubehli rýchlo a boli síce intenzívne, no prikrátke na hlbšie vzájomné spoznanie tak perfektných ľudí“ vystihla všetko, čo sme prežili. Naše najkrajšie priania a myšlienky sme napísali na lampióny šťastia. Úspešne vyleteli (smerom ponad Julius J. gymnázium J) a verím, že naše priania boli vypočuté a splnené, a všetci sa ešte niekedy spolu stretneme! Vďaka projektu Comenius  som mal možnosť spoznať úžasných ľudí, navštíviť úžasnú krajinu, do ktorej by som sa rád vrátil a samozrejme zlepšiť moju nemčinu.

 

 

Alexandra Naderer, Schuelerin

 

Dieses Jahr, Anfangs Mai hatte ich, meine Lehrerinnen und Schulkollegen die Gelegenheit ein wunderschönes Land zu besuchen, und das zwar Litauen. Es war aber für uns kein normaler Ausflug. Wir haben Stunden in und auch außer der Schule mit den Vorbereitungen verbracht. Unsere Aufgaben waren zum Beispiel eine Präsentation über unsere Volksfeste und Trachten ausarbeiten, einen Volkstanz und ein Volkslied vorführen und auch manche typische Speisen vorbereiten. Glauben Sie mir, es war nicht einfach.

 

Gleich am ersten Tag hatten wir einen schönen Spaziergang durch die Stadt Siauliai. Die Schüler des Juliaus Janonio Gymnasiums haben uns auch ihre Schule und das Schulmuseum, auf das sie sehr stolz sind, gezeigt. Sie haben für uns mehrere sehr interessante Ausflüge vorbereitet, wie zum Beispiel der Besuch vom Berg der Kreuze,auf den die Menschen aus der ganzen Welt hingehen, um einen Kreuz einzuschlagen. Das haben wir natürlich auch im Namen unserer Schule gemacht, dann hat man für alle Teilnehmer einen Ausflug ans Meer, nach Palanga organisiert, wo wir zusammen mit den anderen Delegationen einen Picknick gemacht haben und da haben wir auch ein weltbekanntes Bernsteinmuseum besucht. Es war ein sehr interessantes Programm.

 

Der dritte Tag, vor dem wir uns am meisten gefürchtet haben, war der Tag der Präsentationen. Alle waren ein bisschen gestresst, aber Gott sei dank, alles war so, wie wir uns es vorgestellt haben. Mein Mitschüler Filip hat unsere Präsentation mit dem typischen slowakischen Musikinstrument – Fujara – begleitet, was meiner Meinung nach, jeden sehr überrascht hat.
Wir haben auch viel über die deutschen, griechischen und ungarischen Volksfeste und Trachten erfahren.

 

Ich bin sehr froh, dass so ein Projekt wie COMENIUS -  „Europa wächst zusammen“, existiert, dass ich ausgewählt wurde, um unser Land und unsere Schule zu repräsentieren, und natürlich, dass ich eine wunderbare und unvergessliche Zeit mit super Leuten verbringen konnte.
 

 

 

Správa z mobility – Grécko, Chalkida,  25.10.-30.10. 2012 

 Ondrej Garaj, študent

Projekt sa pre nás začal v skorých ranných hodinách v priestoroch bratislavskej autobusovej stanice odkiaľ sme sa presunuli na viedenské letisko. V tento prvý, v Bratislave sychravý a studený deň prebiehalo všetko úplne bez problémov. Po tom, čo sme sa odlepili s lietadlom od zeme a dostali sa do slnkom zaliatej oblohy ponad hustými oblakmi, sa už každý z nás tešil na nové zážitky a skúsenosti. Po pristátí nás spolu s krásnym slnečným počasím vrelo privítala už známa tvár gréckej projektovej koordinátorky  a takisto aj nemecká skupina, ktorá priletela pred nami. Ani sme sa nenazdali a už sme sedeli v autobuse smer prímorské mestečko Chalkida. Mesto nás na prvý pohľad očarilo a po ubytovaní sa sme si ho išli prejsť. Večer bola pre nás pripravená prednáška o zaujímavom miestnom prílivovom fenoméne, ktorý spôsobuje silný prúd na mieste mostného spojenia gréckej pevniny a ostrova Euboia. Týmto sme náš prvý deň zakončili.

            Náš druhý deň sa začal prehliadkou historických pamiatok mesta Chalkida. Videli sme hrad, mešitu i katedrálu, ktoré reprezentovali epochy, ktorými toto mesto prešlo. Dozvedeli sme sa, že po antickej dobe ovládla mesto Byzantská ríša a po jej rozpade zas Osmanská ríša, z ktorej nadvlády sa Grécko vymanilo až v 19. storočí. Popoludní sme sa zišli v škole a vypočuli sme si výborne pripravené prednášky gréckych študentov o ich školskom systéme a gréckej histórii. Potom nasledovala jedna z najpozoruhodnejších udalostí tohto dňa a to interkultúrna hra. Tento prívlastok som zvolil pre jej pozoruhodnú myšlienku a priebeh, prostredníctvom ktorých nám chceli organizátori priblížiť pocit znevýhodnenia, tým že jej výsledky boli od začiatku manipulované v neprospech najúspešnejších. Po objasnení tohto posolstva z nás rozčarovanie z výsledkov opadlo a ešte dlho sme s prekvapením priebeh hry analyzovali a hodnotili.   

            Na tento deň sme sa všetci náramne tešili. Bol to deň hlbšieho spoznávania gréckej histórie a tematickej exkurzie do Atén. Mesta, o ktorom sme sa toho toľko v škole napočúvali a konečne máme možnosť ho vidieť na vlastné oči. Musím povedať, že nesklamalo, ba naopak prekvapilo. Vôbec som neočakával tak pulzujúcu metropolu, akú som mal možnosť vidieť a zažiť. Spoznávanie tohto mesta sme začali v modernom múzeu pamiatok z Akropole. Vo svojom živote som prešiel už mnoho múzeí, vrátane tých v Paríži, Londýne či Berlíne, no máloktoré sa mohlo tomuto vyrovnať. Architekt v ňom skĺbil modernosť aj antiku. Exponáty boli veľkolepé ako Akropola, ktorá sa hrdo vypínala nad múzeom a zaujímavý výklad našej sprievodkyne nám objasnil mnoho súvislostí z histórie. Po návšteve múzea sme sa presunuli do areálu Akropole a postupne sme sa dostali až k jej samotnému vrcholu, kde sme konečne zblízka uvideli symbol antiky, chrám Parthenon. Výhľady na mesto boli takisto dych berúce. Po krátkej prechádzke po starom meste Plaka sme dostali voľno, ktoré sme využili na ďalšiu prehliadku mesta. Metrom sme sa presunuli ku gréckemu parlamentu a takisto sme sa prešli zelenou oázou v strede Atén, národnými záhradami. Z tohto veľkomesta som odchádzal plný dojmov.

            Nedeľa patrila gréckemu štátnemu sviatku spojenému s odmietnutím kolaborácie s fašistickými krajinami a udalostiam s ním spojeným. Celé mesto sa zhromaždilo pozdĺž prímorskej promenády , na ktorej sa neskôr začala veľkolepá prehliadka folklórnych súborov, škôl a iných organizácii. Človeku bolo jasné ako sú Gréci na svoje národné dejiny hrdí a s akou pompou ich oslavujú. Voľné poobedie sme využili na okúsenie gréckeho mora a využili sme možnosť okúpať sa v pre Grékov už studenom mori.

            Nastal deň D. Všetci sme sa zhromaždili v škole, aby sme si navzájom vypočuli prezentácie o našich dejinách, hrdinoch a sviatkoch. Prví svoje témy prezentovali grécki študenti a za nimi nám bohatú históriu svojej krajiny osvetlili Litovčania. Takisto sme sa dozvedeli o sviatkoch týchto krajín a ich vplyve na zvyšok Európy. Na rade sme boli my. Výsledkom nášho mesačného snaženia boli tri prezentácie o histórii, sviatkoch a hrdinoch, ktoré sme mali podelené a každý z nás zároveň jedného z hrdinov predstavoval. Po počiatočnom strachu z nás neskôr tréma opadla a všetko prebehlo na našu radosť v absolútnom poriadku. Boli sme úprimne radi, že sa nám podarilo naše úsilie premeniť v úspešný výsledok. Po nás nastúpila nemecká skupina, ktorá nám predstavila nemecké sviatky a hrdinov tohto národa. Ku každej prezentácii patril takisto spev hymny. Ich texty nám boli premietnuté na plátno a viac či menej úspešne sme sa ich všetci snažili zaspievať. Večer toho dňa patril rozlúčkovej oslave, ktorá sa niesla v tradičnom gréckom duchu. Tradičné jedlo, tance i hudba spríjemňovali tento nezabudnuteľný večer. Po návrate na hotel sme si uvedomili krutú realitu a to, že zajtra odchádzame.

            Po príchode na letisko v Aténach sme si všetci nakúpili tradičné grécke suveníry ako sú olivový olej či olivy a odleteli sme naspäť domov. Pri pristávaní sme utrpeli šok , keďže vonku sme na zemi zbadali ostatky snehovej pokrývky z predchádzajúcej noci. Bolo zvláštne pomyslieť na to, že sa človek pred 2 dňami „kúpal“ v slnku a teraz môže už pomaly stavať snehuliaka. Končím kde som začínal a to na bratislavskej autobusovej stanici, kde sme sa rozlúčili a odobrali do každodennej reality.

            Záverom som veľmi rád, že som dostal príležitosť zúčastniť sa takéhoto úžasného projektu. Dal mi mnoho nových poznatkov, skúseností a hlavne nezabudnuteľných zážitkov.

Adam Malík, študent

Prípravami na ďalšie projektové stretnutie začala naša, takzvaná grécka pracovná skupina, hneď po začatí školského roku. Najskôr sme si zosumarizovali úlohy, ktoré boli zadané gréckou koordinátorkou Katarinou v troch témach - mali sme prezentovať päť národných hrdinov, štátnych sviatkov, prehľad našej histórie a chýbať ani tu nesmela ani stálica „Fotoausstellung“, ktorá je už stálicou každého Projekttreffen.

Naša cesta do mesta Chalkida začala v skorých ranných hodinách na autobusovej stanici Mlynské nivy, odkiaľ sme sa viezli autobusom na letisko Schwechat, kde sme rýchlo našli terminál a po chvíli už sedeli v lietadle vzlietajúceho juhovýchodným smerom do Atén.

Po necelých dvoch hodinách pristávame na aténskom letisku s veľmi dlhým názvom, na ktorý si už teraz nemám šancu spomenúť. Najvyšší čas vyzliecť svetre a kabáty - teploty boli v Aténach takmer o 20 stupňov vyššie ako u nás.

Na letisku sa zlietame behom jednej hodiny pracovné skupiny z Nemecka, Slovenska a Maďarska. V čase nášho príchodu už boli na letisku Nemci a tak sme sa postupne začali oťukávať. Nasledoval asi hodinový presun autobusom do mesta Chalkida cez krásnu grécku krajinu.

Po príchode sme sa ubytovali a len-len sme stihli uložiť kufre do skríň, už nás čakali domáci, spomedzi ktorých sme už zopár poznali z predošlých stretnutí. Zaviedli nás na astrofyzikálnu prednášku o miestnom fenoméne Euripos - vraj je to jav, ktorý toto mesto preslávil po celom svete. Ide vlastne o morský prúd vznikajúci v úžine medzi pevninou a ostrovom kvôli zmenám výšky morskej hladiny pri prílive alebo odlive.

Po takto vyčerpávajúcom ukončení dňa bolo najrozumnejšie ísť spať, čakal nás totiž náročný deň.

Nasledujúce ráno nás pri vstávaní vítala ešte tma a tiché mesto osvetlené lampami.

Po vychystaní sa z hotela sme sa ani nestihli dať do reči s ostatnými a už sme stúpali do svahu smerom k starej pevnosti, kde sme si mali možnosť prezrieť  aj expozíciu rôznych artefaktov od antického datovania, ktoré približovali históriu mesta. Pokračovali sme pešou prehliadkou mesta a videli zopár grécko-katolických kostolov, mešitu, navštívili sme aj expozície miestneho múzea, zameraného na prezentáciu miestnych ľudových zvyklostí a ich vývoja počas dejín. Čaká nás ešte prijatie viceprimátorom mesta a aktivity v škole.

Tam sme si vypočuli obsiahle grécke prezentácie ich histórie v takmer vysokoškolsky vyzerajúcej aule, napísali naše očakávania od tohto projektového stretnutia a - na rad prišla interkultúrna hra.

Vyznieva to nevinne, ale stal sa z nej najdiskutovanejší bod programu, pretože jej cieľom evidentne nebolo ani tak zblíženie nás, deciek, ale poukázanie na aktuálny grécky pocit krivdy.
To sme však všetci rýchlo pochopili a tak sme si so smiechom a radosťou prešli aj touto hrou. Jej koncom skončil aj denný program, ktorý nás poriadne unavil a my sme boli šťastní ako blchy, keď sme si konečne mohli na izbe chvíľku odpočinúť.

V sobotu nás relatívne skoro budí budík, čo už naznačuje, že nasleduje ďalší nabitý deň - no tento strávený v historickom objatí Atén. Po ceste autobusom sme vystúpili hneď pod Akropolou, pri modernom múzeu, kde sme začali prehliadku s pútavým nemeckým výkladom, bez ktorého by nám pravdepodobne ušlo kopec súvislostí medzi exponátmi vo výstave a konkrétnymi miestami na Akropole.

Okolo druhej dostávame rozchod a ja so spolužiakom Ondrom ideme ešte objaviť trocha modernejšie zákutia Atén - aktuálne sa v televízii stále objavujúci grécky parlament a pri ňom ležiaci krásny park.

Cestou do Chalkidy už postupne graduje atmosféra a my s Ondrejom plánujeme, ako čo najrýchlejšie zapnúť počítač a spojazdniť Skyve, aby sa mohol aspoň takto zúčastniť na jeho stužkovej.

V nedeľu nasledoval dlho ohlasovaný a očakávaný sviatok, na ktorého slávení sme sa zúčastnili ako diváci veľkej „parády“, v ktorej po promenáde pochodovali historické súbory, zdravotníci a predovšetkým žiaci škôl. Kaviarne pozdĺž celej promenády boli do posledného miesta beznádejne plné - tento sviatok odmietnutia fašizmu sa evidentne teší veľkej obľube. Po paráde utekáme na hotel pripraviť si kostýmy a prejsť si ešte naše prezentácie.

V pondelok prichádza na rad už dlho očakávaná „Projektarbeit“, a tak sa skoro ráno teperíme do školy s množstvom tašiek, v ktorých máme ozaj rôznorodé pomôcky k prezentáciám, kostýmy a darčeky pre riaditeľku gréckeho gymnázia a tamojšiu koordinátorku Katarinu.

Prezentácie ubiehali veľmi rýchlo - nielen že boli veľmi pútavé, navyše vonku zúrila obrovská búrka a tak aj večne živé grécke decká boli rady, že sú v suchu a potichu sledovali premietacie plátno.

Dozvedeli sme sa mnoho nového - o Nemke Sophie Scholl a jej protifašistickej iniciatíve, o jedinom litovskom kráľovi Vitautasovi, ale aj niečo z našich dejín - od maďarskej skupiny napríklad o Matejovi Korvínovi.

Večer nás všetkých odviezol autobus  za mesto ku krásnej pláži, blízko ktorej bola taverna, kde sme trávili náš posledný grécky večer, spolu s tradičnou živou muzikou, učiac sa najrôznejšie grécke ľudové tance.

Dobre vyskákaní a patrične spotení sme už nestačili a balenie kufrov tak nechali na utorkové ráno, kedy sme sa ešte posledný krát stihli prejsť po promenáde.

Po spiatočnom lete nás už na Schwechate netrpezlivo čakal druhý teplotný šok – tento krát sme si museli zvykať na zimu u nás doma.

Suma-sumárum bolo toto projektové stretnutie v Grécku veľmi príjemné a zaujímavé - či už po stránke nových informácií, ktoré sme načerpali, alebo nemčiny, ktorú sme si hlavne v rozhovoroch s nemeckou skupinou mali možnosť parádne precvičiť, ako aj po stránke poznania aktuálnej situácie v gréckej spoločnosti.

                              

Martin Kukučík
„Europa wächst zusammen“, tentokrát v Grécku, v meste Chalkida

Nastalo ráno 25. október 2012. Všade bola ešte tma, no my sme už boli pripravení na cestu. Minimálne mesiac pred odchodom sme sa pravidelne schádzali a pripravovali sa na prezentovanie našich projektových úloh „Nationalfeiertage“ a „Persönlichkeiten“. V toto  spomínané ráno sme sa všetci zišli na autobusovej stanici v Bratislave, odkiaľ sme sa vypravili do Viedne a potom pekne lietadlom do Atén. Tam nás už s otvorenou náručou čakala naša grécka koordinátorka Katerina. Po privítaní sme sa spoločne presunuli do mesta Chalkida. Po ubytovaní  sme sa všetky projektové skupinky stretli večer na promenáde. Spoločne sme sa zúčastnili zaujímavej prednášky profesora Aténskej univerzity o fenoménoch mesiaca.

 Na ďalší deň sme sa všetci zišli na promenáde a vybrali sme sa na prehliadku mesta, spojenú s výkladom o jeho histórii.  Ako prvá nám bola predstavená pevnosť, tunajšia mešita, potom prišlo na rad múzeum a nakoniec prijatie na radnici u primátora Chalkidy.  Toto

zoznamovanie sa s mestom a jeho historickými pamiatkami nám zabralo celé doobedie. Po obedňajšej prestávke  sme zamierili do tunajšej školy, kde nás čakali spoločné interkultúrne hry. Opäť sa potvrdilo: keď sa robí niečo zaujímavé, čas letí ako besný. A bola to pravda, lebo po skončení hier a vyhodnotení už bol večer.

 Ďalšie ráno bolo prekrásne a nás čakala cesta do Atén, ktorú by som nazval historické putovanie časom za Antikou.

Ako prvé sme navštívili múzeum pod Parthenonom. Bolo to veľmi zaujímavé, dozvedeli sme sa  veľa nových poznatkov, spoznali sme lepšie historické momenty Grécka.  No pre mňa ten najväčší zážitok z celého dňa prišiel až potom. Samotná Akropola a Parthenon. Bol to pre mňa neopakovateľný zážitok vystúpiť k tomuto antickému chrámu zasvätenému bohyni Aténe Parthenos. Príjemné počasie, historické artefakty a perfektná spoločnosť ostatných projektových skupín  tento zážitok len zosilnili. Čo viac dodať, bolo to jednoducho super.

 Nastala nedeľa a s ňou veľká „Schulparade“. Tiež bolo zaujímavé pozorovať, ako sa v Grécku oslavuje ich národný sviatok – 28. Október, ako týmto sviatkom žije celé mesto.

 Pondelok bol zaujímavý z projektového hľadiska. Opäť sme sa všetci zišli v škole a prezentovali svoje „Nationalfeiertage“ a „Persönlichkeiten“. Bolo  veľmi poučné dozvedieť sa o významných osobnostiach, ktoré sú pre Nemecko, Litvu, Grécko, Maďarsko a Slovensko historicky neopomenuteľné a dôležité. Spoločne sme potom každá projektová skupina urobili výstavu fotografií.

Tento deň  ubehol ako voda a nastal podvečer, kedy sme sa presunuli na typický grécky večer. Aj tieto spoločne strávené chvíle  boli neopakovateľným zážitkom - spoznať kultúru Grécka v oblasti tanca. Na tomto večeri sa nedalo nudiť sa. Tancovalo sa ostošesť. No po smiechu prichádza plač. Po skončení večera nastalo lúčenie. Ťažko sa mi odchádzalo, lebo som neočakával, že toto stretnutie bude také zaujímavé, že spoznám toľko nových milých ľudí. Veľké  poďakovanie a pochvala patrí pani profesorke Hrabalovej, ktorá nám obetavo pomáhala nielen s nácvikom prezentácií a so samotnými prezentáciami, ale so všetkým, čo bolo  s projektom spojené. Určite som spoznal veľa nových priateľov, mám na dlho veľa krásnych spomienok a zážitkov a ešte ako bonus k tomu zdokonalenie sa v nemeckom jazyku.

                 

                             Maďarsko, Györ, 18.-22.3.2013

 Lucia Vlášková, študentka 3.C: Projekt Comenius sa pre nás začal ráno po príchode, kedy nám v miestnom kultúrnom dome skupina z Maďarska pripravila slávnostné privítanie a zároveň nám pár slov povedali organizátorka z Maďarska aj starosta obce. Následne sme si mohli pozrieť video z predošlého projektového stretnutia v Grécku.

Potom sme sa presunuli do miestnej školy, kde sme mali možnosť spoznať a naučiť sa ozdobovať kraslice podľa miestnych zvykov a kultúry. Boli pre nás pripravené farby, vosky, nitky a ochotné učiteľky, ktoré nám presne ukázali, ako sa to robí.

Každý deň pre nás bolo prichystané niečo zaujímavé. Prehliadku Györu sprevádzali zaujímavé nemecké výklady detí  maďarskej skupiny. ktorí nás oboznámili s najzaujímavejšími pamiatkami, centrom a históriou mesta.

Hneď na ďalší deň sme šli na celodennú exkurziu do hlavného mesta, Budapešti. Pozreli sme si centrum, ale hlavne sme boli očarení budovou parlamentu, ktorá nás očarila. Nasledoval výstup na hrad a jeho okolie, kde si prišli na svoje hlavne fotografi. Do hotela sme sa vrátili vyčerpaní, ale plní dojmov.

Veľmi sa mi páčila exkurzia do kláštoru Pannonhalma, ktorý je úzko spätý s pestovaním levandule. Príjemná sprievodkyňa nás uviedla do histórie i súčasnosti kláštora a zároveň nám dala možnosť pozrieť si jeho priestory vnútri.

Každý večer po návrate do hotela sme si ešte precvičovali naše divadlo i texty na prezentáciu a pripravovali sa tak na záverečný program, ktorý sa mal konať v piatok. 

V piatkové ráno sme sa odviezli do kultúrneho domu a začali sa prípravy. Každá skupina si zdobila svoj stôl národnými jedlami, vlajkami, pochúťkami a kraslicami. Zároveň sa vystavili fotografie zvykov každej krajiny. Program bol výborný, zahrali sme si litovskú veľkonočnú hru, zaspievali sme si s Nemcami a zatancovali s Grékmi. Maďarská skupina mala program veľmi originálny, na konských pohonoch sme sa odviezli do neďalekého rodinného domu, kde nám názorne ukázali, ako prebiehala oblievačka v minulosti, a ako vyzerá dnes. Na záver sme sa opäť vrátili a poďakovali organizátorom aj skupinám navzájom.

Ako úplné zakončenie pobytu sa večer konal rozlúčkový večer s tanečným programom, ktorý všetkých vyčerpal, ale bol veľmi príjemný a lepší koniec si neviem predstaviť.

Týchto 5 dní v Maďarsku bolo pre mňa zážitkom a skúsenosťou, dozvedela som sa veľa vecí o kultúre a zvykoch ostatných krajín a navštívila som zaujímavé miesta. Som veľmi rada, že som mala možnosť byť súčasťou Projektu Comenius.

Projekt Comenius, Györ, Maďarsko, 18.marec – 22. marec 2013

Veronika Halamová, 3.C: Už po druhýkrát som mala možnosť tešiť sa zo spolupráce na projekte Comenius, vďaka ktorému som odišla do maďarského mesta Györ, prezentovať tradičné oslavy Veľkej noci na Slovensku.

Už niekoľko mesiacov pred odchodom sme tvrdo pracovali na projekte. Pri prvotným nápadoch sme sa držali bodov programu, ktorý sme obdržali a vypracovali sme Power Pointovú prezentáciu na tému tradičnej Veľkej noci na Slovensku a začali sme pripravovať divadielko, aby sme čo najvierohodnejšie mohli predstaviť slovenskú Veľkú noc. Na divadlo sme pripravovali kulisy, ktoré sme vyrábali dlhé hodiny pomocou kartónov a nespočetne veľa krát sme si prechádzali jednotlivé dialógy postáv – samozrejme – po nemecky. Po tvrdej príprave sme mohli s pokojným vedomím, že sme dokonale pripravení odísť do Maďarska.

Pri príchode nás čakala maďarská koordinátorka, ktorá nás privítala a rozdala nám harmonogramy aktivít na ďalšie dni. Hneď nasledujúce ráno sme autobusom odišli do dedinky Töltestava, ktorá sa nachádzala asi 10 minút cesty od Györu. V kultúrnom dome sme boli privítaní riaditeľom školy a následne sme mohli vidieť projektové video z Grécka. Maďarskí žiaci nás oboznámili s ich tradičnými zvykmi pri oslavách Veľkej noci a tiež nám povedali o maďarskom školskom systéme. Potom sme sa presunuli do školy, kde sme ozdobovali vajíčka mnohými metódami, napríklad obmotávaním nitiek okolo vajíčok, maľovaním pomocou lepidla, či vosku, ktoré sme neskôr dali vyvariť vo vode s pridanou farbou a tým sa nám vytvorili krásne vzory. Poobede sme v3etci absolvovali prehliadku Györu, ktorý bol veľmi pekný, popretkávaný mnohými uličkami, v ktorých nebol problém stratiť sa. Historické mesto dýchalo kultúrou a dozvedeli sme sa veľa zaujímavostí o miestnom kostole i hradbách.

V stredu sme hneď ráno odišli do Budapešti, kde sme mali celodennú prehliadku mesta – navštívili sme parlament, kde sme mali možnosť vidieť svätoštefanskú korunu i miestnosť, kde zasadal parlament počas mnohých rokov, okolie budapeštianskeho hradu a chrámu sv. Matúša a deň sme zakončili výstupom na Citadelu, z ktorej sme mali možnosť vidieť Budapešť ako na dlani.

Štvrtok sa niesol v znamení prezentácií a divadielok. Ostatné delegácie nám predstavili zaujímavé zvyky ako napríklad tradičné litovské gúľanie vajíčok či veľmi zaujímavé grécke podanie ukrižovania Ježiša Krista a jeho následného zmŕtvychvstania. Aj my sme boli s našou dramatizáciou, tancom aj ostatnou prezentáciou veľmi spokojní. Poobede sme si ešte stihli prezrieť kláštor v Pannonhalme, kde mnísi vyrábajú výrobky z levandule, ktorou sú  posiate aj  okolité lány a polia a tiež nádhernú historickú knižnicu, ktorá nám všetkým brala dych. Potom sme sa unavení vrátili do kultúrneho domu, kde nás čakala výuka tradičných tancov.

Celý pobyt znovu hodnotím veľmi pozitívne, som rada, že som mala možnosť zúčastniť sa a dúfam, že podobná spolupráca bude naďalej rozvíjaná, pretože pomáha spoznávať nové kultúry, ktoré môžu byť prínosom pre každého z nás.

 

„Europa wächst zusammen“, záverečné stretnutie - Maďarsko

 

Martin Kukučík, študent 2.B: Do stretnutia v Maďarsku ostávalo ešte mnoho času, no my sme sa už usilovne schádzali a nacvičovali tanec, divadlo a prezentácie k zadanej téme Ostern. Po dlhých a namáhavých tréningoch končene prišiel deň odchodu do mesta Györ. Vzhľadom na to, že Maďarsko je naším susedným štátom, cesta trvala malú chvíľku. V hoteli nás už čakala maďarská koordinátorka Monika. Po privítaní sme dostali náš program, aby sme nezabudli, koľko rozmanitých a zaujímavých aktivít nás počas pobytu v Maďarku čaká. K večeru sme si ešte precvičovali náš program. Ani sme sa nenazdali a bol koniec dňa a čas spať.

 

Na ďalší deň ráno nás už čakal autobus do Töltéstavy. Najprv nás v tunajšom kultúrnom dome oboznámila so svojimi veľkonočnými zvykmi a tradíciami maďarská skupina. Pozreli sme si video z mobility v Grécku a zároveň sme si na toto stretnutie pospomínali. Nasledovala cesta do školy, kde na nás čakalo maľovanie, zdobenie a farbenie veľkonočných vajíčok. Bola to super úloha. Nikdy som nemaľoval vajíčka toľkými rôznymi spôsobmi. Myslím, že sme sa všetci príjemne bavili a domov sme si odniesli každý aspoň jedno nami namaľované vajíčko, ktoré nám bude toto stretnutie ešte dlho pripomínať. Potom nasledovala prehliadka mesta Györ a oboznámenie sa s jeho pamiatkami, ktorých tam bolo viac ako som si myslel. To bolo opäť príjemným prekvapením, dozvedieť sa toľko o histórii tohto mesta a jeho pamiatok.

 

V stredu sme si to zamierili do hlavného mesta – Budapešť. Ako prvý sme navštívili tunajší parlament, po prehliadke ako na letisku sme mohli vstúpiť. Celá budova parlamentu bola nádherná, preto som sa ani moc nedivil, keď nám sprievodkyňa oznámila, že patrí k najkrajším v Európe. Nasledovali Matthias Kirche, Fischerbastei, Sándor Palast. Na koniec sme navštívili Zitadelle, Gellértberg, odkiaľ sme mali celú Budapešť ako na dlani. Opäť ubehol jeden nádherný náučný deň.

 

A konečne prišiel štvrtok, najdôležitejší deň z celého stretnutia – dá sa nazvať dňom s veľkým D. Prezentácie jednotlivých projektových skupín. Ešte pred vystúpením sme  každá skupina  pripravili „Fotoausstellung“ z doma pripravených a zhotovených tématických fotiek  . Nasledovalo predstavovanie veľkonočných zvykov v projektových krajinách. Ako prvé išli Litovčanky, ktoré nám nádherne zaspievali a urobili príjemnú atmosféru. Veľa zábavy sme zažili pri ich hre s vajíčkami. Po nich prišli na rad Gréci s typickým náboženským obradom pre ich krajinu a po nich sme nasledovali my. Predviedli sme dlho nacvičované divadlo a tanec, ktorý sa nám podľa môjho názoru podaril. Aj nami prácne pozháňané kroje sa veľmi páčili. Boli sme spokojní, že toľko skúšania  a nacvičovania sa oplatilo. A na koniec nám Nemci ukázali svoje zvyky a zaujímavo spracovanú scénku hľadania vajíčok- tieňové divadlo. Potom sme odchádzali do školy odkiaľ sme sa vydali do benediktínskeho kláštora, do Pannonhalmy. Opäť sme sa oboznámili s tunajším životom a zvykmi. Odtiaľto sme sa odobrali opäť do kultúrneho domu v Töltéstave, kde sa konal záverečný večer celého projektu. Tento večer bol vo veselom aj v smutnom duchu. Všetci sme sa zabávali a samozrejme nám bolo ľúto že projekt už končí.

 Na ďalší deň sme sa všetci odobrali do svojich domovov. Odchádzal som plný nádherných zážitkov a s trošku lepšou nemčinou. Opäť patrí vďaka samozrejme našej pani profesorke Hrabalovej, ktorá nám vždy ochotne pomáhala ako aj s prezentáciami, tak aj s naším divadielkom a tancom. Som rád, že som sa mohol zúčastniť na tomto stretnutí a som aj rád, že bolo jednoducho perfektne.

 

Projektové stretnutie Maďarsko, Györ – správa

Marián Kupčulák, oktáva: Stretli sme sa popoludní v škole a hoci vonku husto snežilo a fúkal ostrý vietor, nenechali sme si pokaziť dobrú cestovnú náladu, s ktorou sa každý z nás zobudil a ktorú sme so sebou chceli priniesť do Maďarska. Po krátkom zopakovaní si nášho týždne pripravovaného programu a doplnení informácii, či už organizátorských faktov alebo osobných rád, sme ovešaní kuframi a maketami k nášmu programu, nasadli do minibusu a plní očakávaní sme sa nechali odviesť do Györu.

Hneď na druhý deň nás v skorých ranných hodinách odviezol autobus do kultúrneho domu v neďalekej dedine, kde sme si vypočuli privítanie maďarskej koordinátorky Moniky a jej zverencov, ktorí nám okrem toho previedli, aké podobné sú naše veľkonočné tradície a ako veľmi dobre muselo byť na jeseň v Grécku (videofilm). Po nasledujúcom presune do maďarskej školy, kde sme strávili doobedie vyrábaním vlastných veľkonočných vajíčok, skúšaním nových zdobiacich techník, sme sa vrátili do Györu, v ktorom sme absolvovali poznávaciu exkurziu mesta. Mnohých nás prekvapilo, ako veľmi je architektúra podobná tej bratislavskej a koľko pekných a zaujímavých vecí sa môže v tom malom, pohraničnom a často nedocenenom mestečku nachádzať. Rozchod a po návrate na izby ešte jedna večerná púť nás naučili cítiť sa v Györi ako doma, poznajúc každý skrytý kút a každú drobnú uličku.

Nasledujúci a konečne slnečný deň sme zasvätili neďalekej a toľko očakávanej Budapešti, ktorá bola asi pre každého z nás tým  najviac spomínaným miestom. Slávny parlament, prechádzka historickým centrom ako aj krásna panoráma z pahorkatiny na okraji mesta, ktorou sme exkurziu zakončili, boli veci, ktoré by museli uspokojiť aj toho najkritickejšieho, od Budapešti chybne veľa neočakávajúceho turistu. Po neskorom obede, kedy mal ešte každý z nás možnosť sám si narýchlo prezrieť niektoré pamiatky, nás autobus odviezol naspäť do Györu, kde sme ale tento krát vymenili prechádzku za precvičenie nášho programu na medzinárodný program, ktorý sa mal konať nasledujúceho dňa.

 

Ráno sme sa opäť stretli, niektorí odpočinutí, iní unavení, no všetci (i keď trochu nervózni) tešiaci sa na doobedňajšie prezentácie a vystúpenia tak rôznych krajín. Litovská veľkonočná súťaž v kotúľaní vajíčok a s talentom zaspievané rôzne ako ľudové, tak aj popové pesničky predchádzali gréckej ortodoxnej omši, ktorej k vynikajúcej atmosfére chýbali už iba zatiahnuté rolety. Naša Power-point prezentácia, dramatizácia našich veľkonočných zvykov a dlho doma poctivo nacvičovaný ľudový tanec v krojoch nám zaistil veľké nadšenie v publiku a prichystal tým obecenstvo na tiež veľmi prepracovanú hessenskú hru tieňov. Po ukážke maďarskej oblievačky na dedine v reále a „okúpaní“ niektorých pedagógov ,  nás čakala exkurzia do Panonhalmy, starého, no o to zaujímavejšieho maďarského kláštora, ležiaceho na jednej z mála pahorkatín v krajine. Po krátkom videu o živote mníchov sme boli milou sprievodkyňou prevedení  interiérom a poučení o všetkých zaujímavostiach, ktoré sa Pannonhalmy týkali. Po posledných minútach zaujímavého výkladu  nás už čakal autobus odvážajúci nás opäť do kultúrneho domu, kde sme mali rozlúčkový večer. Maďarskí choreografi sa spočiatku pokúšali naučiť nás ich ľudové tance, ale po krátkom čase, ťažko povedať, či im už skončil repertoár, to vzdali. Krátko po desiatej sme sa však museli bohužiaľ rozlúčiť a všetci dobre naladení sme odišli spať.

 Raňajšie  rýchle dobaľovanie boli posledné chvíle, ktoré sme strávili v Maďarsku, pred tým, ako nás autobus nekompromisne priviezol späť do Bratislavy a z projektového stretnutia  nám nenechal nič, iba nezabudnuteľné spomienky na toto veľmi pekné stretnutie s projektovými partnermi, teraz už našimi priateľmi z rôznych kútov

Projekt Comenius 2013- Maďarsko,Györ

 

   Laura Széliová, študentka 3.B: Toto bolo prvý krát, čo som sa zúčastnila projektu Comenius a celkovo hociakého projektu. Bol to pre mňa naozaj nezabudnuteľný zážitok a dúfam, že sa mi v budúcnosti ešte takáto príležitosť naskytne.

         Odchod z Bratislavy bol v pondelok 18.3 2013. Naším cieľom bolo maďarské mesto Györ.  Po príchode sme sa ubytovali v  hoteli, do ktorého neskôr prišli ďalší účastníci projektu a po spoločnom zvítaní sme si krátko prezreli mesto.

 Na ďalší deň sme sa prepravili do neďalekej dediny Töltéstava. V kultúrnom dome nás príjemne privítali naši maďarskí hostitelia a primátor spolu s vedúcou maďarskej skupiny. Táto skupina nám následne odprezentovala prezentáciu o veľkonočných zvykoch v Maďarsku. Po peknej prezentácii nám pustili  videofilm  z projektového stretnutia v Grécku. Potom sme sa spoločne odobrali do školy, kde sme mali pripravený zaujímavý program. Zdobili sme vajíčka a to rôznymi technikami. Veľmi nás to všetkých bavilo, už sme si to sami dávno nevyskúšali. Po príchode naspäť do Györu sme ešte vyrazili do mesta na prehliadku ďalších  pamiatok.

Nasledujúci deň bol naozaj vyčerpávajúci, ale v príjemnom slova zmysle. Bola to celodenná poznávačka do Budapešti, počasie nám vyšlo a to len celé  skrášlilo všetky naše super dojmy. Večer sme dokončili posledné prípravy na náš najočakávanejší deň. Vo štvrtok sme opäť odišli do Toltéstavy, kde sme každá skupina odprezentovali svoj projekt,  týkajúci sa veľkonočných zvykov a tradícii. Doma dlho nacvičovaný a pripravovaný program, divadielko s tancom, sa nám vydaril a všetci sme boli so sebou spokojní. Každá skupina predviedla to najlepšie, čo mohla. Potom nás čakala ešte exkurzia do kláštora Pannonhalma, čo bolo taktiež zaujímavé. Bolo super spoznať zvyky iných národností, porovnať ich s našimi a nakoniec asi každý, tak ako ja, prišiel k záveru, že máme veľa spoločného. Veď akoby aj nie. Žijeme predsa všetci v spoločnej Európe,

 Verím, že všetci sme si z tohto projektu odniesli krásne kultúrne zážitky, skúsenosti a  poznatky. Som naozaj vďačná za účasť na tomto projekte.

Správa z projektového stretnutia Maďarsko - Györ

Albert Flak, oktáva:V pondelok 18.3.2013 sme plní očakávaní vyrazili autobusom do maďarského mesta Györ. Tu nás už čakala pani koordinátorka z Maďarska, ktorá nás privítala. Potom sme sa krátko zoznámili s mestom, Boli sme veľmi nedočkaví a tešili sme sa, čo všetko nás tento týždeň bude čakať.

Na druhý deň ráno sme sa doviezli do dedinky, v ktorej sa nachádza škola našich projektových partnerov, Töltestavy. Všetci sme sa zhromaždili v kultúrnom dome, ktorý na mňa veľmi príjemne zapôsobil. Riaditeľ školy v Töltestave nás prívítal a potom nasledovalo video z projektového pobytu v Grécku, ktoré som so záujmom sledoval, keďže toto bola moja prvá účasť na projekte. Hneď potom nám žiaci z Maďarska predstavili ich školský systém a veľkonočné zvyky. Tieto sme si o malú chvíľu vyskúšali v škole v Töltestave, kde sme v triedach maľovali a ozdobovali veľkonočné vajíčka rôznymi, zaujímavými technikami. Veľa z týchto zvykov bolo veľmi podobných slovenským a tak nám maľovanie a ozdobovanie vajíčok išlo od ruky. Neskôr sme sa presunuli naspäť do mesta Györ, kde sme si  prezreli historické staré mesto. Keďže som Györ ešte nikdy nenavštívil, bol som príjemne prekvapený, koľko rôznych historických pamiatok a krásnych uličiek mesto ponúka. Po tom, ako oficiálna prehliadka skončila sme sa vybrali ďalej objavovať mesto a takisto sme si pochutnali na tradičných maďarských Śomloi haluškách v jednej z cukrárni. Tým sme náš deň zakončili.

 

            Streda bola pre mňa dňom, na ktorý som sa od začiatku najviac tešil, keďže sme mali možnosť ísť spoznávať hlavné mesto Budapešť. Ráno sme už tradične nasadli na autobus, vyzbrojení fotoaparátmi a cestovnými ruksakmi. Asi po hodine sme dorazili do Budapešti, kde sme po chvíle prechádzania mestom a obdivovania z autobusu, zastali pred úžasnou budovou maďarského parlamentu. Táto budova na mňa spravila neskutočný dojem a bol som veľmi rád, že sme mali možnosť vidieť ju aj zvnútra. Počas prehliadky sme videli slávnu Svätoštefanskú korunu i rokovaciu sieň maďarského parlamentu, kde svojho času ešte vystupovali aj mnohí významní slovenskí politici. Po prehliadke sme sa pešo vybrali na druhú stranu Dunaja, do Budína. Tu sme malou ozubnicovou železnicou vyšli na kopec, na ktorom sa majestátne týčil budapeštiansky hrad. Ten sme si obzreli a prešli ku chrámu sv. Matyáša. Poobede sme ešte vyšli na citadelu nad mestom, odkiaľ sme si užili krásny výhľad.

 

            Posledný, a zároveň najdôležitejší deň nášho stretnutia, bol štvrtok. V priebehu posledného mesiaca sme si poctivo pripravovali kultúrny program, prezentáciu a tradičné slovenské veľkonočné pochúťky a jedlá, ktoré sme mali doobeda predstaviť ostatným delegáciám. Mali sme síce trocha obavy a trému pred týmto dňom, no nakoniec nám všetko vyšlo a program bol veľmi pekný. Ostatné delegácie taktiež pekne prezentovali ich zvyky, ktoré ma občas prekvapili. Páčil sa mi litovský zvyk gúľania veľkonočných vajíčok a grécka delegácia pre nás pripravila strhujúci program, ktorý nás názorne previedol cez sviatočné dni v Grécku. Po oficiálnom programe sme mali možnosť vidieť tradičnú maďarskú oblievačku. Poobede sme sa ešte navštívili benediktínsky kláštor Panonhalma. Fascinovala ma jeho pozícia na kopci, zaujímavé interiéry, kostol  a aj krásna a veľká knižnica. Večer nás čakal rozlúčkový program v kultúrnom dome v Töltestave, ktorý sme si všetci patrične užili. Celý čas sme taktiež mali možnosť pochutnať si na najrôznejších tradičných jedlách zo zúčastnených krajín. Večerný program ma nadchol a bol som rád, že som mohol stráviť posledných pár dní v takto medzinárodnom kolektíve.

 

V piatok ráno sme sa už plní nových zážitkov a skúseností vybrali späť na Slovensko, kde nás čakal návrat do našej slovenskej reality. Som veľmi rád, že som sa mohol zúčastniť tohto projektu a som presvedčený, že mi dal nové skúsenosti do života a taktiež veľa nezabudnuteľných zážitkov.